Kariéra po NBA

Russellov dres s číslom 6 bol v Celtics vyradený 12. marca 1972 a v roku 1975 bol zaradený do Siene slávy. Russell sa dal na trénerskú dráhu v Seattle SuperSonics (1973-1977) a Sacramento Kings (1987-1988), no nemal žiadne výraznejšie úspechy.

Do finančných ťažkostí sa dostal potom, čo investoval 250 000 do plantáží, ktoré skrachovali. Rovnaký osud postihol aj jeho bostonskú reštauráciu.

Neskôr sa stal komentátorom, vystupoval v niekoľkých nočných šou so zameraním na šport a vydal aj niekoľko kníh, na ktorých spolupracoval s profesionálnym spisovateľom. Potom čo strávil 10 rokov ako pustovník sa snažil dať dokopy. Uzmieril Shaquilla O'Neala s Kobe Bryantom, stal sa členom siene slávy Vysokoškolského basketbalu. Dostal aj čestný titul Harvardskej univerzity. Počas All-Star Game v roku 2009 bol poctený, keď David Stern ohlásil, že cena pre najužitočnejšieho hráča finále NBA bude niesť jeho meno. V roku 2011 dostal od Baracka Obamu Prezidentskú medailu.

Osobný život

Russell bol ženatý s jeho láskou z vysokej školy Rose Swisher v rokoch 1956-73. Spolu mali tri deti, no začali sa od seba čoraz viac vzďaľovať, čo viedlo k rozchodu. V roku 1977 si vzal Dorothy Anstett, ale s ňou sa rozviedol už v roku 1980. V roku 1996 sa Russell oženil po tretí krát a vzal si Marilyn Nault. Toto manželstvo vydržalo až do smrti Marilyn v roku 2009. Jeho starší brat Charlie L. Russell je autorom dramatických hier.

Plat

Russell sa stal jedným z prvých hráčov, ktorí basketbalom začali zarábať veľké peniaze. Nováčikovská zmluva mu zaručovala 24 000 dolárov a na rozdiel od ostatných hráčov Celtics nemusel nikdy pracovať (Heinsohn pracoval ako poisťovací agent, Gene Guarilia bol profesionálnym gitaristom, Cousy rozbehol basketbalový kemp a Auerbach investoval do plastov a čínskej reštaurácie). Keď sa Wilt Chamberlain stal prvým hráčom zarábajúcim 100 000 dolárov ročne, Russell išiel za Auerbachom a požadoval plat 100 001 dolárov, ktorý okamžite dostal.

Osobnosť

Russell trpel potrebou víťazstva. Pred zápasmi býval taký nervózny, že zvracal. Bolo to dokonca také časté, že jeho spoluhráči si robili starosti keď sa tak nestalo. Známy bol však aj svojou prirodzenou autoritou.

Ku spoluhráčom a priateľom sa správal otvorene a priateľsky, ale bol veľmi nedôverčivý a chladný ku všetkým ostatným. Novináry ho často opisovali ako zamračeného, chladného a pohŕdavého. Preslávil sa aj tým, že odmietal poskytovať autogramy.

Russell vs. Chamberlain

Po väčšinu jeho kariéry bol jeho najväčším rivalom Wilt Chamberlain. Títo dvaja však boli priatelia a často sa navštevovali. Priateľstvo však skončilo po 7 zápase finále 1969, kedy si Chamberlain poranil koleno a po zápase počul Russella ako ho pred novinárom opisuje ako simulanta. Chamberlaina to rozzúrilo a označil Russella ako zradcu (Chamberlainovo zranenie bolo natoľko vážne, že vynechal prípravu na novú sezónu). Nerozprávali sa vyše dvadsať rokov, dokým sa nestretli a Russell sa neospravedlnil osobne. Keď v roku 1999 Chamberlain zomrel, Russell bol druhý človek, ktorému to povedali. Na pohrabe Russell povedal, že Chamberlaina nebral ako súpera, ale ako priateľa.

Rasistické nadávky, kontroverzie a zmierenie

Russellov život bol poznačený ťažkým bojom proti rasizmu. Ako dieťa bol svedkom toho, ako jeho rodičia sú obeťami rasového násilia, na vysokej škole sa Billovi a jeho kamarátom posmievali niektorí študenti a s rasizmom sa stretával dokonca aj potom, čo sa stal hviezdou Bostonu Celtics. V dôsledku toho bol Russell veľmi citlivý na akékoľvek rasové predsudky. Niekedy za urážku pokladal aj to, čo v skutočnosti urážkou nebolo. Bol aktivistom hnutia Čierna sila a podporoval Muhammada Aliho.

Russell však prehliadol, že jeho kariéra mohla byť odštartovaná len vďaka bielym ľuďom, ktorí vyznávali anti-rasizmus. Boli to tréner na strednej škole George Powles, vysokoškolský tréner Phil Woolpert, tréner Celtics Red Auerbach a majiteľ Celtich Walter A. Brown (ktorý mu to dokázal aj nováčikovskou zmluvou vo výške 24 000 dolárov. Viac zarábal už len veterán Bob Cousy).

Vzťah s fanúšikmi Bostonu Celtics

V dôsledku opakovaného rasového napádania Russell odmietal reagovať na gratulovanie fanúšikov, alebo byť priateľom so susedmi. Myslel si, že je to neúprimné a pokrytecké. Tento prístup prispel k jeho legendárne zlému vzťahu s fanúšikmi a novinármi. Do jeho domu sa niekoľkokrát vlámali a steny pokreslili rasistickými motívmi. On Boston opísal ako blší trh rasizmu. Odmietol sa zúčastniť ceremónie pri príležitosti vyradenia jeho dresu a nezúčastnil sa ani svojho uvedenia ako člena Siene slávy.

Časom sa jeho vzťah k mestu zlepšoval a v posledných rokoch ho navštevuje častejšie ako po tom, čo odišiel do dôchodku. V roku 1999 dal súhlas aby sa ceremoniál vyradenia dresu uskutočnil ešte raz a keď mu fanúšikovia venovali dlhý potlesk objavili sa v jeho očiach slzy. V roku 2012 mesto oznámilo, že na jeho počesť mu postaví sochu.