Draft a Olympiáda 1956

Red Auerbach sa v drafte roku 1956 zameral na Billa Russella kvôli jeho defenzívnej húževnatosti a schopnosti doskakovať lopty. Tieto vlastnosti totiž chýbali jeho Bostonu Celtics. No šance na získanie Russella boli veľmi malé nakoľko Celtics v predchádzajúcej sezóne skončili ako druhý a najskôr vyberali najhoršie tímy. V teritoriálnom výbere si tréner zvolil talentovaného forwarda Toma Heinsohna. Prvý tím, ktorý si vyberal bol Rochester Royals už talentovaného doskakovača však mal v podobe Mauricea Stokesa. Druhý tím St. Louis Hawks si síce Russella vybrali, ale boli ochotný ho trejdovať s Celtics za 6-násobného hráča All-Star Eda Macauleyho a ďalšieho skvelého hráča Cliffa Hagana. Auerbach nakoniec po dlhých debatách súhlasil. Celtics počas tohoto draftu ešte vybrali KC Jonesa, bývalého spoluhráča Billa Russella z univerzity. Boston tak v tomto drafte dal dokopy troch budúcich členov siene slávy - Russell, KC Jones a Heinsohn. Draftový trejd s Russellom bol neskôr označený ako najdôležitejší obchod v histórii Severnej Ameriky v oblasti športu.

Zaujímavé je aj to, že ešte pred svojim debutom v NBA bol Russell kapitánom amerického národného basketbalového tímu na Olympiáde 1956. Mohol turnaj vynechať a odohrať v drese Celtics celú sezónu, no on bol odhodlaný na olympijských hrách vystúpiť. Spojené štáty nakoniec na turnaji jasne dominovali a v priemere vyhrávali o 53.5 bodov na zápas. Russell si priemerne pripísal 14.1 bodov na zápas.

1956 - 1959

V Bostone v sezóne 1956/57 hralo až päť budúcich členov siene slávy - Russell, Heinshon, Ramsey, Sharman a Cousy (K.C. Jones nehral kvôli vojenskej službe až do roku 1958). Russell sa k Celtics kvôli reprezentačným povinnostiam nemohol pripojiť až do decembra a debut si odkrútil dva dni pred Vianocami proti St. Louis vedeným Bobom Pettitom. Russell túto hviezdu dokázal vygumovať a ihneď si podmanil divákov. Celtics práve našli to, čo im doteraz chýbalo - skvelá obrana. Základnú časť nakoniec ukončili s bilanciou 44-28, čo bol od sezóny 1946/47 druhý najlepší výkon.

Russell však získal aj negatívnu pozornosť - po neustálom provokovaní od protihráča z New Yorku Knicks ho udrel, za čo platil pokutu a stal sa terčom lacných faulov. So spoluhráčmi mal srdečný vzťah až na Heinshona, ktorý vyhral cenu pre najlepšieho nováčika 1957, aj keď mnoho ľudí si myslelo, že Russell bol pre tím dôležitejší. On však odohral iba polku sezóny. Russell otvorene povedal, že by si zaslúžil polovicu z ceny. V 1. zápase finále konferencie sa Celtics stretli so Syracuse Nationals. V prvom zápase play-off Russell zaznamenal 16 bodov, 31 doskokov a ohlásených bolo aj 7 blokov (v tejto dobe bloky ešte neboli oficiálnou štatistikou). Celtics sériu nakoniec vyhrali a vo finále NBA narazili na St. Louis. Zápas sa rozhodoval až v siedmom zápase, ktorý Celtics rozhodli až v druhom predĺžení a vyhrali svoj prvý titul šampiónov NBA.

V sezóne 1957/58 Russell priemeroval so 16.6 bodmi a 22.7 doskokmi na zápas. Zaujímavosťou je aj to, že bol zvolený za najužitočnejšieho hráča, ale zmestil sa len do druhého najlepšieho tímu NBA. Liga usúdila, že ostatní centri sú všestranejší, ale žiadny z nich nebol pre svoj tím tak užitočný ako Russell. Celtics vyhrali 49 zápasov, poľahky prešli cez play-off a vo finále opäť narazili na St. Louis. Po prvých dvoch zápasoch bolo vyrovnané, no Russell musel odstúpiť kvôli zraneniu. Aj napriek jeho absencii tím dokázal vyhrať zápas číslo 4, ale ďalšie dva zápasy si úplne podmanili Hawks.

V nasledujúcej sezóne Russell pokračoval v skvelých výkonoch a priemerne zaznamenal 16.7 bodov a 23 doskokov na zápas. Celtics zlomili ligový rekord a v základnej časti dokázali vyhrať 52 zápasov. Russell svoj tím opäť doviedol až do finále, kde si v sérii s Minneapolis Lakers poradili už v 4 zápasoch. Tréner Lakers po finále povedal: "Nebojíme sa Celtics bez Billa Russella. Nech nehrá a môžeme ich poraziť."

1956 - 1966

V sezóne 1959/60 debutoval legendárny Wilt Chamberlain, ktorý počas prvého roku v NBA priemeroval s neuveriteľnými 37.6 bodmi na zápas. Russell a Chamberlain na seba narazili 7. novembra 1959 a tento zápas je mnohými označovaný za stret najlepšieho útočného a najlepšieho obranného centra v histórii. Chamberlain v zápase síce dosiahol viac bodov, ale boli to Celtics, ktorí sa mohli tešiť z víťazstva 115:106. Práve sa zrodila jedna z najväčších rivalít v basketbale. Celtics v základnej časti vyhrali 59 zápasov a vo finále východnej konferencie sa stretli s Chamberlainovými Warriors. Chamberlain opäť v sérii nazbieral o 81 bodov viac, ale celkový triumf 4:2 si odniesol Boston. Vo finále narazili na Hawks, s ktorými vyhrali v pomere 4:3 a vyhrávajú svoj tretí titul za posledné štyri roky. Russell v druhom zápase doskočil neuveriteľných 40 lôpt a v rozhodujúcom zápase nazbieral 22 bodov a 35 doskokov.

V sezóne 1960/61 Russell priemeroval so 16.9 bodmi a 23.9 doskokmi na zápas a svoj tím doviedol k bilancii 57-22. Vo finále konferencie porazili Syracuse Nationals 4:1 a vo finále využili to, že St. Louis sa vyčerpali v konferenčnom finále v siedmych hrách a Boston tak vyhral presvedčivo po piatich zápasoch.

V nasledujúcej sezóne sa Russellovi podarilo nastrieľať osobný rekord - 18.9 bodov na zápas a pridal aj 23.6 doskokov na zápas. Jeho súper Chamberlain v tejto sezóne mal rekordnú sezónu s 50.4 bodmi na zápas a legendárnym 100-bodovým zápasom. Celtics sa stali prvým tímom, ktorý v sezóne vyhral 60 zápasov a Russell bol zvolený za najužitočnejšieho hráča sezóny. Vo finále konferencie na seba narazili Philadelphia s Chamberlainom a Celtics s Russellom. Russell Chamberlaina chcel udržať pod hranicou 50 bodov a v rozhodujúcej hre sa mu dokonca podarilo udžať ho len na 22 bodoch, čo bolo o 28 bodov menej ako Chamberlainov sezónny priemer. Russell sám dal 19 bodov a Sam Jones dve sekundy pred koncom poslal Celtics do finále, kde narazili na Los Angeles Lakers na čele s Elginom Baylorom a Jerrym Westom. Celtics nakoniec v predĺžení siedmeho zápasu dokázali vyhrať aj napriek mnohým vyfaulovaným hráčom 110:107. Russell zaznamenal 30 bodov a 40 doskokov.

Celtics vedeli, že po sezóne 1962/63 stratia Boba Cousyho, ktorý ukončí kariéru a tak draftovali Johna Havliceka. Najväčšou hviezdou bol opäť Russell, ktorý priemeroval so 16.8 bodmi a 23.6 doskokmi na zápas a vyhral svoj štvrtý titul MVP, pričom to okorenil aj titulom MVP v All-Star Game, kde zaznamenal 19 bodov a 24 doskokov. Celtics sa dostali do finále, kde opäť porazili LA Lakers, tentoraz v šiestich zápasoch.

V sezóne 1963/64 Celtics dosiahli bilanciu 58-22 a Russell priemeroval s 15 bodmi a 24.7 doskokmi na zápas. Rebríček doskookov opäť ovládol, čo bolo prvýkrát od Chamberlainovho vstupu do ligy. V konferenčnom finále porazili Cincinnati 4:1 a rovnakým pomerom zvíťazili aj vo finále NBA s presťahovaným Chamberlainovým San Francisom Warriors. Bol to ich šiesty za sebou nasledujúci titul a siedmy titul za posledných osem rokov, odkedy Russell vstúpil do NBA.

Russell v ďalšej sezóne opäť exceloval, priemerne zaznamenal 14.1 bodov a 24.1 doskokov na zápas, dosiahol druhý po sebe idúci titul v doskokoch a piaty titul MVP. V play-off narazili na Philadelphiu 76ers, s vytrejdovaným Wiltom Chamberlainom. Hralo sa sedem zápasov a päť sekúnd pred koncom bolo 110:109 pre Sixers. John Havlicek však získal loptu a Celtics vyhrali. Vo finále opäť narazili na Lakers, s ktorými si v sérii poradili 4:1.

V nasledujúcej sezóne 1965/66 Celtics vyhrali ôsmy titul v rade, Russellov tím opäť porazil ten Chamberlainov vo finále konferencie 4:1 a v tesnom finále ligy vyhrali aj nad Los Angeles Lakers. Russell priemeroval s 12.9 bodmi a 22.8 doskokmi na zápas. Bolo to prvý krát za posledných sedem sezón, čo sa mu nepodarilo dostať cez 23 doskokov na zápas.

1966 - 1969

Pred sezónou 1966/67 odišiel tréner Auerbach do dôchodku a Russell sa stal hrajúcim trénerom a úplne prvým afroameričanom na poste trénera. Celtics do konferenčného finále síce postúpili, ale tu ich porazili Sixers. To bolo prvýkrát v Russellovej kariére, kedy skutočne prehral (v roku 1958 pri prehre vo finále bol zranený). Hráč to však zobral na podiv veľmi dobre, súpera navštívil v šatni a Chamberlainovi podal ruku a pogratuloval k výhre. Vten deň bol na zápase aj Russellov starý otec a keď prechádzali okolo šatní videlo ako sa o zápase bavia John Havlicek so Samom Jonesom, starý pán sa pustil do plaču. Keď sa ho Bill spýtal prečo plače, on mu odpovedal, ako je na neho hrdý, že šéfuje organizácii, kde bieli a čierni koexistujú v harmónii.

V predposlednej Russellovej sezóne 1967/68 jeho čísla pomaly klesali, ale vo veku 34 rokov ešte dokázal nazbierať 12.5 bodov a 18.6 doskokov na zápas. Vo finále konferencie boli favortimi 76ers. Tímy, kde hralo mnoho čiernych hráčov však 4. apríla 1968 postihla tragédia v podobe zavraždenia Martina Luthera Kinga. Tímy boli v hlbokom šoku a sériu chceli zrušiť. Nakoniec sa však odohrala, ale do povedomia vstúpila ako "bez emócií". Celtics vyhrali v šiestich zápasoch a v šiestich zápasoch vyhrali aj vo finále proti LA Lakers.

Sezóna 1968/69 a Ameriku postihla ďalšia tragédia - atentát na J.F. Kennedyho a Russell bol všetkým znechutený, lebo si myslel že USA je skazený národ a on len márni čas hraním niečoho tak povrchného ako basketbal. Rozviedol sa so ženou, trpel nadváhou a nedostatkom energie a odignoroval povinné stretnutie trénerov NBA. Postupne sa vzchopil, no starnutie nedokázal zastaviť. V play-off aj napriek tomu všetkému jeho Celtics dokázali prejsť cez silných 76ers a New York Knicks, aby vo finále opäť porazili LA Lakers, tentoraz v siedmych zápasoch. Russell vyhral 11 šampionátov za posledných trinásť rokov. Vo veku 35 rokov Russel v poslednom zápase 21 doskokmi. Po zápase podišiel k MVP finále, Westovi, podal mu ruku a snažil sa ho upokojiť. O niekoľko dní 30 000 nadšených fanúšikov povzbudzovali svojich vracajúcich sa hrdinov, no Russell už medzi nimi nebol - hráč povedal, že verejnosti nič nedlhuje a prerušil všetky vzťahy so Celtics. V Bostone sa cítili zradený aj novinári a aj fanúšikovia, lebo ich tím nechal bez trénera a bez centra a svoj príbeh predal za 10 000 dolárov prestížnemu Sports Illustrated.