Školské roky

Bill Russell sa narodil rodičom Charlesovi a Katie vo West Monroe, v štáte Louisiana. Mesto bolo striktne segregované a Russell sa často stretával s rasizmom. Keď mal Bill osem rokov, jeho otec sa rozhodol presťahovať rodinu do Oaklandu. Tvrdá rana prišla v 12 rokoch, keď otec zomrel.

V jeho rannom období sa Bill snažil zlepšiť svoju basketbalovú zručnosť. Hoci bol dobrým bežcom, skokanom a mal extrémne dlhé ruky, jednoducho nerozumel hre a dokonca bol aj vylúčený z tímu strednej školy. Ako druhák na druhej strednej škole sa to málom zopakovalo. Jeho tréner však v ňom videl atletický potenciál a povzbudil ho, aby na základoch ďalej pracoval. Tvrdo pracoval a čoskoro sa stal známy pre jeho neobvyklý štýl obrany.

Vysoká škola
Russell bol dlho vysokými školami ignorovaný a dlho nedostával žiadnu pozvánku. Na jednom stredoškolskom zápase ho však pozoroval Hal DeJulio z Univerzity San Francisko. DeJulio vycítil šancu a Russelovi ponúkol štipendium. Ten ho s radosťou prijal, lebo si uvedomil, že basketbal je jediná cesta ako sa vymaniť z chudoby a rasizmu.

Na USF sa Russell stal prvým centrom trénera Phila Woolperta, ktorý dával dôraz najmä na obranu. Woolpert sa stal prvým trénerom, ktorý v roku 1954 štartoval s troma černochmi v tíme. Russell sa postupne stal centrálnym hráčom tímu, no zápasy boli pre USF veľmi ťažké. Hráči sa často stávali terčami rasistických posmeškov a to najmä na cestách. Na turnaji v Oklahome ich dokonca nechcel ubytovať žiaden hotel. Na protest sa hráči rozhodli "ubytovať" v opustenom vysokoškolskom internáte. V tých dobách nebolo možné aby bol hráč čiernej farby pleti najlepší. V jednej sezóne vyhrali 28 z 29 zápasov, vyhrali národný šampionát, stal sa MVP Final Four, bol v prvom najlepšom tíme univerzít, priemeroval s 20 bodmi a 20 doskokmi a v zápasoch ako jeden z mála veľa blokoval. Ani to nestačilo a ako hráča roka vybrali iného centra. Vtedy sa rozhodol, že sa zameria na tím a o individuálne ocenenia sa nebude starať.

Russel doviedol USF na majstrovstvá NCAA v rokkoch 1955 a 1956 a k 55 po sebe idúcim výhram. John Wooden, tréner univerzity v Los Angeles ho označil za najlepšieho obrancu akého kedy videl. Počas vysokoškolskej kariéry zaznamenal priemerne na zápas 20.7 bodov a 20.3 doskokov. Okrem basketbalu sa venoval aj atletike, v ktorej pretekal na 400m (49.6s) a v skoku do výšky. Track & Field ho v roku 1956 zaradil medzi siedmych najlepších výškarov sveta (vyhral mnoho súťaží a najlepší výkon predviedol pri skoku 2.064m).

Po univerzite ho do tímu pozvali Harlem Globetrotters. Vlastník Abe Saperstein bol však ochotný jednať iba s trénerom Woolpertom a Russel, ktorý bol citlivý na akékoľvek rasové predsudky ponuku odmietol. Namiesto toho sa rozhodol zúčastniť draftu 1956.