Minulá sezóna Denveru by sa dala označiť ako zvláštna. Očakávania neboli veľké, avšak mnohých fanúšikov svojimi výkonmi prekvapili, aj keď počas sezóny bojovali s početnými zraneniami a v konečnom dôsledku ich výsledné skóre bolo iba 33-49. Dôvodom na pozitívne hodnotenia boli najmä mladíci Nikola Jokič a Emmanuel Mudiay, ktorí zanechali za sebou výborný dojem a budúcnosť Nuggets tak vypadá viac ako dobre.

Mudiay má stále čo zlepšovať a úvod minulej sezóny nemal príliš vydarený, ale skvelý koniec posledného ročníka naznačuje, že post rozohrávača by mohli mať v Denvere na dlhé roky vyriešený. Minuloročná sedmička draftu má najväčšie rezervy pri zakončení, keď ho trápila nielen koncovka z väčších vzdialeností, ale aj streľba z bezprostrednej blízkosti koša. V tejto štatistike sa “dokázal” dostať pod hrôzostrašných 50 %.

Aj keď Mudiay mal byť ten nový hviezdny hráč, ktorý bude ťahať Nuggets v budúcnosti k úspechom, tak trochu nečakane sa ním pomaly stáva Nikola Jokič, ktorý bol vybratý z druhého kola draftu. Jokič skončil na treťom mieste v hlasovaní o najlepšieho nováčika a prekvapil tak úplne všetkých. 21 ročný srbský pivot vstupoval do sezóny ako jedna veľká neznáma a keďže nebol pod tiahou veľkých očakávaní, tak ukázal svoj obrovský potenciál, ktorý podložil aj úžasnými číslami prepočítanými na 36 minút na zápas (16.5 bodov, 11.6 doskokov, 3.9 asistencie, 1.6 získaných lôpt, 1 blok a viac ako 50% pri streľbe z pola). Iba dvaja hráči v histórii NBA dokázali zaznamenať také čísla a tými boli dve superhviezdy Charles Barkley a Kareem Abdul-Jabbar.

Trénerom Denveru sa minulú sezónu stal Mike Malone, ktorý sa tak konečne dostal do zdravého pracovného prostredia, keďže to v Sacramente, sa takým určite nazvať nedá. Defenzívne ladený tréner sa snaží naordinovať pre svojich zverencov rýchly basketbal, ktorý má pre Denver dvojnásobnú výhodu na vlastnej palubovke vďaka vysokej nadmorskej výške, ktorá to veľmi sťažuje druhým tímom. Veľká skupina mladíkov so skvelými atletickými predpokladmi mu v tom určite dopomôže. Veľké očakávania sa spájajú aj s menom Jamal Murray, ku ktorému prišiel Denver pomerné štastne, keď, tak ako Mudiay minulý rok, padol až na siedme miesto draftu.

Jamal Murray is ready to light up the Mile High City this season. ⛏⛏ ⛏ pic.twitter.com/zS3zcvhA2P

— Nuggets Nation (@_NuggetsNation) 22. září 2016

Príchody a odchody

Počas letnej prestávky sa pokúsili Nuggets o jeden prekvapivý krok, keď boli blízko k získaniu Dwyanea Wadea, keď mu ponúkli zmluvu na dva roky v hodnote 52 miliónov dolárov. Ten sa nakoniec rozhodol prestúpiť do svojho rodného Chicaga. Aj keď z marketingového hľadiska by to bola prestupová bomba pre Denver, z toho basketbalového by to nebol práve ten najrozumnejší ťah. Wade sa nehodí do hernej koncepcie a zaberal by miesto mladším hráčom, ktorí potrebujú hrať.

Letné prestupové vody boli v chladnom Colorade zamrznuté a okrem odchodov Joffreyho Lauvergnea do Oklahomy a D.J. Augustina do Orlanda sa nič zaujímavé neudialo.

Všetky príchody do mužstva tak boli spojené s tohtoročným draftom, kde mal Denver až tri výbery v prvom kole. Guardi Jamal Murray a Malik Beasley prišli ako vynikajúci strelci a zo španielskeho Estudiantes bol draftovaný forward Juan Hernangomez, u ktorého sa špekulovalo, či neostane aj naďalej hrávať v Európe, avšak zatiaľ sa takto vedenie Denveru nerozhodlo.

Silné a slabé stránky

V prospech Denveru hrá ich kontinuita. Tím zostal takmer celý pokope, plus sa vrátil do zostavy dlhodobo zranený Wilson Chandler. Súpiska Nuggets má zaujímavú štruktúru, keď niektoré posty sú obsadené až príliš a niektoré by potrebovali aspoň trochu posilniť. Gary Harris, Malik Beasley, Jamal Murray a Will Barton okupujú miesto shooting guarda a tak bude veľmi ťažké nájsť pre všetkych dostatok hracieho času. Tradiční pivoti sú na súpiske iba dvaja (Nurkič a Jokič), ale v prípade núdze vedia zaskočiť na tomto poste aj niektorí iní hráči (Faried, Arthur). To sú však “starosti”, ktoré by chcel mať každý tréner. Je z čoho vyberať a to je takmer vždy výhodou. Do konca sezóny však musíme počítať s Denverom ako s kandidátom na výmenu, u ktorého takmer nikto okrem Jokiča a Mudiaya nemá istotu, že zostane v mužstve.

Rýchly prechod do útoku je to, čo zdobí Nuggets a už vďaka spomínanej nadmorskej výške im to na domácej palubovke prináša ovocie. Aj z toho plynie veľa faulov, ktoré vedú k šestkám, čo je ďalšia silná stránka Denveru, keď najmä Danilo Gallinari patril k úplnej špičke v počte šestiek na zápas. Hlavné mesto Colorada síce minulú sezónu nepatrilo k práve najlepším trojkovým mužstvám, ale v nasledujúcom ročníku môžeme očakávať obrovský výkonnostný skok. Okrem navrátilca Chandlera pribudol do tímu aj mladíček Murray, ktorý patril na vysokej škole k tým najobávanejším zabijákom z tejto vzdialenosti. Viac strelcov na palubovke = viac priestoru pre nich = viac premenených trojek. Táto jednoduchá rovnica pomôže Denveru bombardovať súperov spoza trojkového oblúka. A to obzvlášť keď budú na palubovke vynikajúci nahrávači ako Mudiay a Jokič.

Tím Mika Malona môže doplatiť na to, že má stále veľa mladých a neskúsených hráčov a takisto chýba veľká superstar, ktorá by dokázala potiahnuť trápiace sa mužstvo v tých najdôležitejších okamžikoch. V minulej sezóne sme videli aký nevyrovnaný dokáže byť tento tím, keď porazili Golden State Warriors či San Antonio Spurs, ale prehrali s Los Angeles Lakers a dvakrát s Brooklynom Nets.

Nikola Jokic Can Be The Franchise Player The Denver #Nuggets Need https://t.co/skbOsM0uvI via @HoopsHabit pic.twitter.com/Q85qr0Xdsw

— HoopsHabit (@HoopsHabit) 29. září 2016

Zaslúži si pozornosť

Nikola Jokič - To je meno, ktoré sa skloňuje v Denveri momentálne najviac. Nečakaná “hviezdička” zo Srbska vstupuje do svojej druhej sezóny ako jeden z lídrov mužstva, ktorý je pripravený vziať na seba väčšiu rolu. V minulom roku bol neuveriteľne efektívny a pozitívne vplýval na mužstvo na oboch koncoch palubovky. S ním v zostave dali Nuggets o 9,5 bodu viac na 100 útokov.

Predpokladaná základná päťka

Emmanuel Mudiay (PG) - Gary Harris (SG) - Danilo Gallinari (SF) - Kenneth Faried (PF) - Nikola Jokič (C)

Predpokladaná zostava nemusí byť automaticky tá najlepšia a podľa môjho skromného názoru, by mal Faried naskakovať skôr z lavičky a na jeho mieste by mal hrávať Wilson Chandler, ktorý sa oveľa viac hodí vedľa “Galla”. Je pravda, že Chandler bude potrebovať pár týždňov (mesiacov) na návrat do svojej starej formy a tak možno počas sezóny k tejto zmene príde. Mike Malone ukázal, že sa nebráni experimentovaniu so zostavou, keď v minulej sezóne poslal na palubovku až 19 odlišných základných zostáv. Toto číslo by sa malo zásadne zmenšiť, ale keďže Denver si stále môže dovoliť riskovať a skúšať rôzne varianty, tak som presvedčený, že predsalen ich kouč Malone občas pomení. Ku koncu minulej sezóny hrali vedľa seba aj Nurkič s Jokičom, ale bohužial to neprinieslo svoje ovocie a pochybujem, že túto dvojicu uvidíme hrať spolu príliš často.

Veľmi dôležitú rolu bude hrať Gary Harris, ktorý je vynikajúci obranca na perimetri a po návrate Chandlera nebude musieť brániť forwardov druhých tímov, tak ako tomu zvyklo byť v poslednej sezóne.

Z lavičky bude najväčšou zbraňou Will Barton, ktorý v minulom ročníku útočil na cenu pre najlepšieho hráča z lavičky, keď konto súpera v priemere zaťažil 14,4 bodmi na zápas.

Tip na umiestnenie

Dalo by sa označiť postup do playoff ako prekvapenie? Pravdepodobne áno. Dočkáme sa tohto prekvapenia? Zrejme nie. Aby sa dokázali dostať do vyraďovacích bojov, muselo by Denveru vyjsť všetko na jednotku. Museli by ich obchádzať zranenia a možno druhým tímom by sa muselo nejaké to zranenie prihodiť. To však ani náhodou nechcem privolať. Denver bude aspoň istú dobu bojovať o miesta v playoff, avšak ich 38-40 víťazstiev na to stačiť nebude.